Navigation Menu+

Business mermaid

Žijeme v mužskom svete.

Akokoľvek by sme checli začať hudbou, alebo hoci by sme chceli najprv zhodnotiť kvalitu textov, či viruozitu, či aj keby to mala byť – inak veľmi podstatná zložka – atmosféra nahrávok aj živých gigov, ktorá z Business mermaid ide, bude prvou témou aj tak fakt, že ide o ženskú kapelu.  Žijeme v mužskom svete. A platí to oveľa viac v tej našej alternatívnej scéne, či čo to je. Zmierme sa s tým.

Či nie? Moje nadšenie z prešovských The Dollys (kokos, neexistuje žiaden link?!) prišlo s prirodzeným očakávaním, že ženy, ktoré hrajú grunge musia byť dačo ako Bikini kill, L7, keď už nie Pussy riot, kričiace do sveta jasný odkaz o tom ako ťa Putin naučí milovať vlasť. Dnešné dlhé ticho pri Rišovej otázke, či existuje u nás Rebel girrrrl kapela zaklincovalo spoločné nie na moju odpoveď: Teraz som sa rozprával s Business mermaid.

V každom prípade asociácia tam ostala. Nemôže byť ani reč o politickej angažovanosti, nasratosti v punkových rytmoch, či textoch, také nie sú. Lenže Foxiena odpoveď ma utvrdzuje v tom, že ten vzdialený pocit tam je právom: „ľudia si z väčšej časti všímajú to, že sme ženy a vzhľad. veľká prevaha slov, ktoré dostávam po koncerte je, že „vyzeráš super na pódiu“ alebo „pristane Ti to s tou bassou, si sexi“ …akože to je fajn, lichotí mi to, ale málokedy počujem, že „dobre hráš“. akože dovolím si tvrdiť, že nehrám tak zle  resp. nechcem vyznieť namyslene, ale občas som čakala spätnú väzbu na hranie, aj keď nie lichotivú viac, než to, ako vyzerám. ja viem, jak vyzerám. ale neprídem teraz na koncert v otrhanom tričku starom, keď sa v ňom necítim pekná. chápeš. to potom tak zamrzí, že jediné, čo počuješ, je „dobre vyzeráš“, keď sa ideš na stagi roztrhať, aby si podal šalený výkon. chápeš…“ (chcel som niekde použiť aj toto)

Veď len sa pozrite na autora tohto článku: ide sa z toho poonačiť, že dievčenská kapela, ktorá hrá inde. Rieši si svoje očakávania a frustrácie z ich nenaplnenia, štvrtý odsek a ešte stále sa nedostal k tomu, čo hrajú. Hej, majú to ťažké v mužskom svete. Tak, či – tak.

Fotka Business Mermaid.

Druhá strana:

Myslím si, že problém s hraním, náhrávaním, vydávaním, či mediálnym priestorom nemajú. Nedokážem tvrdiť, či pre mužský svet očarený ženskou kapelou, nedostatok indie na východe, alebo sú prosto dobré. Tento žáner hudby na Skapatom psovi nemal zatiaľ veľa priestoru. Idie sa mi stále spájalo s kapelami, čo začínajú na The a potom majú krátke slovo v anglickom množnom čísle, ktoré vám v roku 2005 pustil fešný barrista s predstieraným fetišom v kvalitne zomletom ristrrretku, a ktoré hrajú na obitých gitárách, len aby vyzerali ako zo sedemdesiatych. Proste forma bez obsahu.

Čo ma na bizniskách bralo najviac je tá atmosféra, možno nadelayovaný vokál, alebo veľa pary na Orgon nighte v Tabačke, kde som ich videl prvý krát. Na ďalšej (ktorej už?) strane, ktorá by chcela poukázať, že nie všetci chlapi sú kokoti, aj Monikina reakcia bola: „Dievčenská kapela? Paráda, cheme! Ukáž čo hrajú.“

Robia nový album, posunuli sa od starých vecičiek do tej surrealistickejšej snovej polohy. A pritom je to stále sranda. Sú dzivé a zábavné, šalia sa a prežívajú to tak ako to prežívali, keď sa bili s palicami na ulici a hádzali kamene do áut. A hoci to nie je volanie po revolúcii, myslím si, že uvedomenie si svojej ženskosti, také prirodzené, sebarealizácia, nie covery, vlastná imresia s nepokryteckou drzosťou v prejave je to, čo sú Business mermaid.

Osobné je politické

je hláškou druhej vlny feminizmu šesťdesiatych rokov. Má v sebe revolúciu všedného dňa, čím vraciame politike jej podstatu: riešme to, čo sa nás denne dotýka, hovorme o tom nahlas, spievajme to na verejnosti, dajme mimoliterárnemu svetu formu: kludne aj rytmus a melódiu a riešme to tak, ako to z nás ide. To je odkaz, ktorý si beriem ja.

Teším sa, (píšem to s hrdosťou) že ich v piatok budeme mať u nás.

Full rozhovor dole.