Navigation Menu+

The Wilderness

Keď voľby vyhrajú fašisti, asi budú visieť prví. Keď vyhrajú liberáli, pôjdu sedieť na protiextremistický paragraf v zmysle prazvláštnych teórii o tom, ako má ľavicový a pravicový extrémizmus k sebe blízko (podivná Teória podkovy,*).

Ale ako ko je možné, že kapela ako The Wilderness hrá na Pohode, v štátnom Rádiu FM, recenzie im píšu v Nku, týždni a tak?

Príčiny kapitalizmu, nacionalizmu hľadajú skôr v ľudskej podstate, ako v historickom vývine výrobných a pracovných vzťahov. Vykorisťovanie pracujúcich ani prírody som v textoch nenašiel. Teda nie priamo. Radšej asi ako metafory v pozícii, ktorá až tak nechce vyzývať k zmene, skôr konštatuje stav. Zlý. Smutný. Nasratý, ok, to hej. Ale viac nihilistický ako aktivistický. Prvýkrát ich odporúčal Stano Ramones ešte keď ich najlepšia nahrávka bola z nejakého študentského rádia. Poslal nahrávku tej takej náboženskej pesničky, ktorá, zdá sa mi, alebo dúfam, že je skôr rané obdobie, kedy o nich .týždeň písal ako o náboženskom punku, či čo…

Edukačná zložka sa zdá byť rovnako dôležitá, ak nie dôležitejšia, ako hudobno-textová. Nielen v spoločenskej rovine, ale takej každodennej, osobnej – intímnej lyrike. (Už vyhlásili „Nedlžím ci nič“ za hymnu slovenskej ženskej emancipácie? Mali by! )

Čo sa hudby týka je to Nirvana. Akurát tvrdé jak západňarske nárečie. A ten hlas a štýl spevu v starších veciach pripomína spev z Prípad Ewi Burdovej – kapely, ktorej kazeta sa raz obajavila a úplne dostala poetickosťou a dobre nastavenou infantilnosťou. Môže dačo také byť?

V sobotu večer u nás.
V sobotu cez deň v rámci kolektívu Consume and die.

 

* – Teória podkovy je podivná srandička, ktorá dáva krajnú ľavicu na úroveň krajnej pravice. Samozrejme mylne k parlamentaristickým smerom radí aj hnutia, ktoré sa vymykajú politickému spektru. Ešte šťastie, že v živote máme stále je viac možností ako sa môže zdať.